Milan z blogu Cestujeme bez mapy je travel blogerom, ktorý stihol precestovať už viac ako 50 krajín a živí sa tým, čo ho najviac baví a teší.
Aj Milan je jedným z tých blogerov, ktorí ma inšpirovali k tomu, aby som začal s mojím vlastným cestovateľským blogom a plnením si svojho sna. Takže sa veľmi teším, že si našiel čas a prezradil mi jeho 7 NAJ. Tak si prečítaj tento tak trochu špeci a iný rozhovor a nezabudni si pozrieť aj Milanove cool fotky.
Najhorší zážitok
Dobre, tak začneme negatívne 😀 Nuž, ťažko povedať, ktorý bol môj najhorší zážitok. Myslím si, že mne sa negatívne situácie vyhýbajú. Aby som to však nezakríkol, medzi najviac nepríjemné zážitky patrí to, keď ma v Keni obkľúčil hlúčik detí. Chceli, aby som im kúpil ryžu. Keď som odmietol, začali ma vydierať a povedali, že im ryžu kúpiť musím, lebo ostatní turisti im ryžu kupujú.
A tu je aj vysvetlený problém, prečo som im jedlo nekúpil. Samozrejme, že mi ich bolo ľúto, no tie deti nikdy neprestanú žobrať ak im budú turisti jedlo kupovať. Cesta vedie cez vzdelanie.
Najdlhší výlet (bez návratu na Slovensko)
Najdlhšie som nepretržite nebol na Slovensku takmer pol roka, keď som sa vydal s jednosmernou letenkou na Filipíny, navštívil Austráliu, Fiji, Thajsko a Malajziu. Celá táto cesta mi trvala až do konca marca 2017. Úprimne, takto dlhý výlet mi bohato stačil. Najbližšie sa na celú zimu chystám do Južnej a Strednej Ameriky. Preč však budem dokopy presne štyri mesiace.
Uvedomil som si, že to je presne obdobie, počas ktorého si oddýchnem, načerpám nové nápady a vyhnem sa našej slovenskej zime.
Najvtipnejší zážitok
Kto číta môj cestovateľský blog Bez Mapy určite zachytil to, že som strávil celý január 2017 v Austrálii. Zhruba dva týždne som pracoval ako dobrovoľník na rodinnej bio farme neďaleko Brisbane pri Queenslande. Manželský pár mal dva 16-ročné papagáje, o ktoré som sa mal postarať počas víkendu, kým išli preč.
V piatok večer bola silná búrka a keď som ich išiel v sobotu ráno nakŕmiť, jeden bol mŕtvy. Vyvodil som si z toho, že dostal infarkt zo silnej búrky. Cez deň bolo vyše 40 stupňov a bola to jedna z najsilnejších búrok, aké som zažil. Papagája som pochoval a rozmýšľal, čo poviem majiteľom.
V nedeľu ráno som prišiel ku klietke, aby som nakŕmil toho, čo ostal. S hrôzou som zistil, že je preč. V strese som zabudol zatvoriť klietku po tom, ako som vyberal mŕtveho papagája. Tašku som mal skoro zbalenú, keď som sa rozhodol nenápadne vypariť pred tým, než sa majitelia vrátia. Avšak, povedal som im celú pravdu presne tak, ako sa stala a zobrali to ok. Dali mi klietku vyčistiť a zaniesť do pivnice.
Najmilovanejšie miesto
Aké je moje naj miesto? Bude to zrejme Watsons Bay v Sydney. Neviem prečo, ale Austrália ostala hlboko v mojom srdci. Do Watsons Bay som chodieval rád pred západom slnka a pozeral, ako sa Sydney ponára do tmy. Austrália sa stala mojím najideálnejším miestom na život. Ľudia sú tu veľmi príjemní, zvedaví a vedia si život užiť. Typický obyvateľ Sydney je celý deň v práci a večer ide surfovať na Bondi Beach.
Myslím si, že kombinácia vĺn, vysokých platov a zimy, kde teplota zriedka klesne pod 10 stupňov má za následok to, že sú Austrálčania spokojným národom. A je to cítiť na každom kroku.
Najobľúbenejšie (exotické) jedlo
Nemám rád štipľavé jedlo, no malajský Nasi Lemak by som vedel jesť každý deň. Dokonca som si ho vždy objednával aj v lietadle, keď som cestoval po Ázii. Ide o kombináciu ryže, zeleniny, kokosového oleja, arašidov a sušených rybičiek. Ide o národné jedlo Malajzie a veľmi mi chýba. Asi by som mal nájsť na internete konečne recept a spraviť si ho v slovenských podmienkach?
Najkrajšie miesto na Slovensku
Ak poviem Bratislava, budem za hlúpeho? V tomto meste som sa narodil a milujem ho. Avšak, vždy mi dobre padne odtiaľto na nejakú dobu odísť a potom sa vrátiť a znova si vážiť prechádzky po hrade či popri Dunaji. Veľmi rád mám Pieniny a Pieninský Národný Park. Počas mojich ciest po Slovensku som navštívil aj Kežmarok, Lesnicu a vyskúšal si splavovanie Dunajca. Ochutnal tradičné jedlo goralov a započúval sa do ich muziky.
Okrem toho mám veľmi rád Trnavu a myslím si, že Bardejov má najkrajšie námestie spomedzi všetkých miest, ktoré som na Slovensku navštívil. A moja najobľúbenejšia zrúcanina? Je to hrad Branč.
Najväčší cestovateľský sen
Mojím problémom je, že som si väčšinu cestovateľských snov už splnil a aktuálne o nich píšem na svojom cestovateľskom blogu Bez Mapy. Nepochybne by ma, ale nadchla cesta na Mesiac. Úplne vážne 🙂 alebo stačí hocikam do vesmíru. Ak mám však ostať nohami na Zemi, chcel by som sa ísť pozrieť do Antarktídy, Patagónie a viac pochodiť Afriku. Štáty ako Zimbabwe a Namíbia ma veľmi lákajú. Naopak, tak skoro nepôjdem do Číny a Ruska. Neviem prečo, ale tieto krajiny ma nelákajú.
TIPY: Pozri si aj moje ďalšie rozhovory, z ktorých sa teším:
Rozhovor s Patrikom Paulínyim: Cestovanie miluje, ale Slovensko vyhráva
Travel blogerka Juli si žije svoj sen na Bali
Rozhovor s Crazy Sexy Fun Traveler: Každý by mal robiť to, čo ho baví
Milanovi mega ďakujem za rozhovor a za to, že si našiel na mňa čas 🙂 Jeho cestovateľský život môžeš sledovať na jeho blogu Bez Mapy a sledovať ho môžeš aj na Facebooku a Instagrame. Určite sa to oplatí 🙂
Ak sa ti rozhovor páčil, nezabudni dať prosím „páči sa mi“ a pozdieľať ho. Dikičko 🙂