Cestovanie vo vlaku je pre veľa ľudí nevyhnutnosťou. Ja si pri každej ceste vlakom minimálne raz poviem, že začínam šetriť na vlastné auto, lebo si už ani nepamätám na takú normálnu a nudnú cestu vlakom 🙂
.
Keď si kúpiš miestenku…
V plnom vlaku ľudí a s kufrom v ruke sa prebojuješ konečne k svojmu miestu a tam sedí nejaká staršia tetuška či starší ujek, ktorí ťa prebodnú pohľadom za to, že si chceš sadnúť na miesto, kde sedeli doteraz oni… Nič proti starým ľudom samozrejme, len akosi nechápem, prečo si nekúpia miestenku, veď lístok majú zadarmo. A nakoniec máš ešte ty pocit viny…
Keď si myslíš, že to bude super cesta…
Sadneš si , vyberieš si macbook alebo knihu a povieš si pre seba, že to bude fajn cesta, lebo pri tebe nikto nie je. A asi o tri sekundy neskôr si už k tebe prisadá nejaký človek. Je mi jasné, že vlak nie je iba pre mňa, ale ten pocit vlastného priestoru a pokoja je razom preč.
.
Keď má tvoj spolucestujúci mega potrebu zdieľať s tebou jeho život…
V ušiach máš slúchadlá, čítaš si obľúbenú knihu alebo sa len tak pozeráš z okna na krásy Slovenska a užívaš si cestovanie vo vlaku. No nejaká staršia tetuška či ujek ignorujú tvoju očividnú nechuť komunikovať. Mňa totiž hrozne nebavia tie umelé rozhovory o počasí a nasilu sa o niečom rozprávať s cudzím človekom… Jasné, že môže prísť počas cesty aj k zaujímavým konverzáciám, len mne sa to akosi nestáva. 🙂
Keď sa dozvieš, aj to čo nechceš…
Potom je tu druhý level. Spolucestujúci sa s tebou ani rozprávať nemusí, no aj tak vieš z jeho života úplne všetko… Niektorým ľudom totiž zjavne nevadí, že telefonujú tak nahlas, že všetci naokolo ich počujú… Raz mi cestovanie vo vlaku „spríjemňoval“ jeden týpek, ktorý počas celej jazdy telefonoval (6 hodín vkuse). Prežil som s ním rozchod, smútok, slzy a potom znovu udobrovanie. Ach tá láska… 🙂
.
Keď nevieš či je horšie, že je vo vlaku mega zima alebo teplo…
Aj tebe sa už stalo, že vonku je nejakých 25 stupňov a ty vo vlaku sedíš v hrubom svetri? Alebo naopak?
Keď chceš otvoriť naliehavo okno…
Ale to jednoducho nemôžeš, lebo by bola klimatizácia neúčinná. Raz sa mi stalo, že ku mne do zatvoreného kúpečka prišla nejaká ženská s dvomi veľkými psami, ktorí mali svoju prenikavú vôňu. Aj napriek kúpenej miestenke mi bol prednejší ako tak čerstvý vzduch, tak som sa dvihol a odišiel preč.
.
Keď ti mega treba na wécko…
V uličke je však naskladaných toľko ľudí, že zatneš zuby a vydržíš. Vydržať ťa namotivuje aj predstava špinavých toaliet…
Keď cestovanie vo vlaku preruší oznam v rozhlase…
Na 99 percent je to vždy infoška o meškaní. Ja mám pocit, že toto sa mi deje neustále. Raz mi trvala cesta z Margecian do Bratislavy nejakých 13 hodín…
.
Ten stresujúci pocit pri vystupovaní…
Neviem ako ty, ale ja mám dosť fóbiu z toho, že sa mi neotvoria dvere a nestihnem vystúpiť tam, kde chcem a potrebujem… ACH… 🙂
.
Aj tebe prináša cestovanie vo vlaku stále nejaké zážitky? Podeľ sa v komentári, nech viem, že to, čo sa mi vo vlakoch stáva je len nejaká náhoda 🙂