Dnešný rozhovor som si dal so šikovným mladým chalanom, ktorého veľa ľudí pozná pod pseudonymom „makbedrik“ a vedia o ňom, že má rád vlaky a myslím, že každý už videl nejakú jeho parádnu fotku.
Rozhovor
Teším sa, že vznikol aj tento rozhovor, v ktorom sa dozvieš, kto je vlastne „makbedrik“, a ktoré miesta sa chystá navštíviť v najbližšom období.
V úvode by si sa mohol, prosím, krátko predstaviť, kto si, odkiaľ pochádzaš a čo robíš?
Ahoj, moje meno je Matúš, pochádzam z Medzilaboriec. Študujem na Fakulte výrobných technológií Technickej univerzity v Košiciach so sídlom v Prešove. Vo voľnom čase sa venujem foteniu a cestovaniu. Veľa ľudí ma pozná pod pseudonymom „makbedrik“. Niektorí ma poznajú ešte od čias, keď som aktívne upravoval fotky a pasívne fotil. Väčšinou materiály do grafiky a popri tom zopár pamiatok niekedy aj ľudí.
Kedy si si povedal, že sa budeš venovať práve foteniu a cestovaniu?
Po tom ako mi padla grafika som si povedal, že pri fotkách ostanem a tak som začal aktívnejšie fotiť. Bolo to aj preto, že potom sa záujem ľudí ale aj miest prehupol viac na fotky. Najprv Medzilaborce, potom Humenné, Košice, Žilina a podobne… Šetril som si na cestu okolo Slovenska vlakom s tým, že si pofotím rôzne miesta. Najprv bolo mojím snom navštíviť všetky krajské mestá. Dostal som však pozvanie do Medugoria, tak som cestu na istý čas odložil. Samotné Medugorie si zdieľalo moju fotku a to ma ešte viac utvrdilo v tom, že sa mám ďalej venovať foteniu. Potom som si kúpil vlastnú zrkadlovku a zhodou náhod vtedy dali aj bezplatné vlaky. Najprv to bolo len tak, že dotiahnem si svoje sny a potom budem cestovať len sporadicky. Fotky však mali veľkú obľubu, a tak som sa začal ešte viac venovať cestovaniu a foteniu. Počas toho som sa stihol poučiť, zdriemnuť si a upravovať fotky. Inými slovami fotocesty. V súčasnosti mám už nie len krajské, ale aj skoro všetky okresné miesta navštívené.
Veľa ľudí si ťa spája s fotkami vlakov. Prečo ťa tak vlaky bavia? Čo ťa na nich fascinuje?
Pri fotocestách som si párkrát urobil aj fotku vlaku. Aj v tomto sa našlo veľa fanúšikov, tak som aj vlaky začal fotiť aktívnejšie. Tie ma bavili odmalička. Vždy ma fascinovali najmä tie dlhé súpravy. To ako jeden rušeň dokáže utiahnuť niekoľkonásobok svojej váhy a nehovoriac o „húseniciach“ tiahnucich sa po koľajniciach. Vo vlaku mám viac priestoru nie len na sedenie, ale aj na realizáciu. Veľa moderných vozňov je so zásuvkou, stolíkom a pripojením na internet. Tak sa môžem už počas cesty pustiť do fotiek a zdieľať ich s ostatnými na sociálnych sieťach.
Máš možno aj nejaký obľúbený typ vlaku?
Je ťažko povedať obľúbený typ vlaku, stále to závisí od trasy ktorou prechádzam. Najradšej mám spomínané húsenice. Medzi najobľúbenejšie vozne patria tie, kde mám stolík, internet a elektrickú prípojku ako aj tie, kde je možné otvoriť okno a sledovať, respektíve fotiť si neskreslenú scenériu.
Ak by si si mal vybrať jednu jedinú vec ako symbol Slovenska, čo by to bolo? A prečo?
Pre mňa je symbolom Slovenska vrch Kriváň vo Vysokých Tatrách. Je taký ikonický a fotogenický.
Máš obľúbené miesto na Slovensku, na ktoré sa rád vraciaš?
Takýchto miest je viac. Jedným z nich je aj Špania dolina.
Ktoré miesto u nás ťa prekvapilo, či už v dobrom alebo možno aj v zlom?
Najkrajšie pre mňa boli prvé navštívenia rôznych miest na Slovensku. Väčšinou som ostal milo prekvapený. Napríklad spomínaná Špania dolina. Dedinka vysoko v horách prekvapila nie len originalitou, ale aj počasím, ktoré som tam pri svojej prvej ceste zažil doslova na vlastnej koži. Neskutočný zážitok je vychádzať hore nad oblaky a mať dedinu doslova na dlani. Mal som aj nemilé prekvapenia. O tých hovorím nerád, no jedno z nich bolo vo Vlkolínci. Tešil som sa na dobovú pamiatkovú rezerváciu. Po šiestich kilometroch pešo z Ružomberka mi viac áut, ako pamiatok pokazilo celkový zážitok z cesty. Miesto ako také je celkom zaujímavé.
Máš ešte nejaké cestovateľské sny v rámci našej krajiny, ktoré by si si chcel splniť?
Rozhodne áno. Slovensko je síce relatívne malá krajina, avšak ak by chcel človek navštíviť všetky pamiatky, mestá, či zaujímavé miesta zabralo by mu to veľmi veľa času. Jeden z mojich snov je zdolať Kriváň pár najvyšších vrcholov a dotiahnuť ostatné pasívne trasy, ktoré nemám ešte vlakom precestované. K tomu čo najviac pamiatok, aby sa nedalo povedať, že také známe miesto a ja som tam nebol.
Chystáš sa plniť si sny aj za hranicami našej krajiny? Ak áno, kam to bude?
Moje cesty som už tak trochu začal aj za hranicami Slovenska a chcem v tom pokračovať. Počas brigády v Prahe som si spravil takú menšiu cestu okolo Česka a mimo to navštívil Olomouc či Brno. Keďže som z Medzilaboriec, vlakom som mierne zavŕtal aj do Poľska. Mimo cesty do Medugorja som navštívil aj samostatne Maďarsko. Síce len Ostrihom, ktorý je tesne za hranicou, ale aj to je niečo. V blízkej budúcnosti sa chystám do Budapešti, či Krakowa. Všetko ostatné je vecou prekvapenia. Sám som zvedavý, čo mi prinesú ďalšie fotocesty. 🙂
Tip: Pozri si aj ďalšie zaujímavé rozhovory:
Inšpiratívny rozhovor s chalanmi, ktorí stoja za projektom DAYBYME
Rozhovor s Patrikom Paulínyim: Cestovanie miluje, ale Slovensko vyhráva
Rozhovor s Henrietou: Projekt #takeslovenske je mojou srdcovkou
Matúšovi ďakujem veľmi pekne za rozhovor a nezabudni, že jeho prácu môžeš sledovať na jeho Facebooku či na jeho Instagrame.
Ak sa ti rozhovor páčil, môžeš mi kúpiť kávu a zvýšiš tak moje pracovné nasadenie 🙂
[wpedon id=“3654″]