Kristína Tormová patrí na Slovensku k tým najšikovnejším a najkreatívnejším ženám. Veľmi si vážim, že si našla čas a mohol tak vzniknúť tento príjemný a inšpiratívny rozhovor.
Rozhovor s Kristínou Tormovou
Túžila si už odmalička kráčať v hereckých šľapajách svojho otca alebo si snívala o celkom inom povolaní?
Nesnívala som dlhodobo o nejakom povolaní. Prešla som si klasickými túžbami ako smetiarka, veterinárka, učiteľka. Trvali vždy pár dní, inak som sa skrátka len hrala. Bola som pomerne hyperaktívne a kreatívne decko, ktoré sa nerado nudilo a tak si vždy niečo vymyslelo. Veľmi ma vždy bavilo “pracovať” s deťmi, no po dlhšej úvahe som sa rozhodla, že sa budem starať o tie vlastné a nemusím tým pádom chodiť na šichty do práce. (smiech) Tým pádom môžem byť hyperaktívna a kreatívna dospeláčka a stále niečo vymýšľať. To sa vlastne stalo mojou prácou.
Pamätáš si na tvoju najobľúbenejšiu postavu, ktorú si stvárnila? Prečo je ňou práve táto?
Nakoľko som študovala divadelnú dramaturgiu a nie herectvo, nevnímam ani jednu zo svojich hereckých postáv nejako fatálne. Skôr to boli všetko pre mňa úžasné zážitky ako herecké príležitosti. Od puberty milujem muzikály a tak moja postava Ully v muzikáli Producenti bola splneným snom, o ktorom som sa nikdy neodvážila snívať, český film Pouta, za ktorý som bola dokonca nominovaná na Českého leva, bol neskutočný profesionálny zážitok s neuveriteľne talentovanými ľuďmi a dodnes nechápem, akou záhadou som sa dostala do tejto “kompánie”. Hrala som niekoľko rokov v pražskom Činohernom Klube s hereckými legendami, v češtine, dokonca jednu hlavnú rolu a dnes si myslím, že to bola len nejaká haluz, že to snáď ani nemohlo byť naozaj. Som zberateľkou výnimočných zážitkov a nie herečkou. Tak nejako to mám.
Popri herectve sa venuješ aj moderovaniu, písaniu, kreatívnym veciam a v neposlednom rade svojej rodine. Ako sa to dá všetko stíhať?
Odkedy mám deti takmer vôbec nehrám. Herectvo je časovo náročné povolanie a ja nechcem, aby moje deti vychovávala opatrovateľka. Takže som skôr odmietačka ponúk tohto typu. Moderovačky sú jednorázovky a neskutočne ma bavia a napĺňajú, no a k písaniu a mojim tričkám, či iným dizajnovým srandičkám, som sa dostala práve preto, že som si na materskej potrebovala privyrobiť. Bez toho, aby ma to oberalo o čas s deťmi. Mám homeoffice, no mám chvalabohu vždy aj deadline, takže to je veľmi inšpiratívne. (smiech) Stíhať sa to dá tak, že moja práca pre mňa nie je prácou, ale zábavou, niečím, čo ma roky baví. Ale áno, prepadám aj zúfalstvám… Žiadne hobby nie je len dúhovým jednorožcom po 12 hodinách sedenia za počítačom.
Kde berieš inšpiráciu a nápady pri tvorbe vlastných produktov?
To sa deje nejako samo. Nemám na to veľmi vplyv. Niekedy aj polroka nič nevymyslím. Niekedy za jeden deň povymýšľam veci na pol roka dopredu. Niekedy sa písať dá, niekedy nie. Zistila som, že to neovplyvním, takže vždy len čakám, čo príde. Zatiaľ chvalabohu vždy niečo prišlo. Ale opäť: inšpirácia prichádza asi z tešivosti.
Pri čom sa najlepšie odreaguješ a naberieš novú silu a energiu do ďalších dní?
Spánkom, milý Rado. Spánkom. A tým, že sa odšafárime na rodinnú jednoizbovú chatičku do lesa.
Ako vnímaš svet sociálnych sietí, v ktorom čoraz intenzívnejšie žijeme? Máš nejaké tipy, ako mať od toho trošku odstup? Veľa ľudí to totiž dosť pohltí.
Mám jeden tip: používať kritické myslenie a nebyť tupelko. Vedieť sa rozhodnúť, čo je naozaj, čo nie, nastaviť si účty na sociálnych sieťach tak, aby boli naozaj súkromné, nelajkovať a nekomentovať bez toho, aby sme si dočítali, čo lajkujeme a komentujeme. Pre mňa sú sociálne siete práca. Je to taký môj malý osobný magazín, kam pravidelne prispievam. Raz krásami, raz niečím užitočným, je to výborný kanál na propagácu mojich výrobkov a článkov. Mám na sociálne siete vyhradený pracovný čas a snažím sa túto časť svojej práce brať zodpovedne. Neodžubávam svojich followerov a prísne (aj na úkor lákavých ponúk) sa striktne držím svojmu brandbelivingu.
Mne sa na tebe páči aj to, že sa nebojíš vyjadrovať k dôležitým témam ako sú voľby a podobne. Zaujímalo by ma, ako zvládaš ľudí a ich nepochopoteľné a často aj vulgárne či nenávistné komentáre a správy.
Už s nadhľadom. Smutné je, že práve to sú často ľudia, ktorí nemajú základy kritického myslenia a prostredníctvom internetu si dokazujú svoju silu, uľavujú svojej agresivite. Pocit anonymity na sociálnych sieťach dodáva ľuďom pocit dôležitosti a dovolia si veci, ktoré by nikomu z očí do očí nepovedali. Takže nejaké útoky rozhodne neberiem osobne a pochopila som, že na trollov tohto typu netreba reagovať, lebo to nemá význam. Som rada, že mám sociálne siete plné inteligentných ľudí podobnej krvnej skupiny, ktorým môžem postovať okrem receptov a tipov, kde nakúpiť lokálnu zeleninu, či kde objaviť šikovných lokálnych výrobcov, ponúkať aj názory na dianie v našej krajine. Príde mi to dôležité a za svojimi názormi si stojím. Mojou cieľovkou sú mamy a teším sa, keď im záleží na tom, v akej krajine a spoločnosti vyrastajú naše deti. Príde mi to ako prirodzene zodpovedný prístup k rodičovstvu.
Ty sama si pre veľa ľudí veľkým vzorom a motiváciou. Ja by som sa však rád opýtal, či máš možno aj ty nejaké vzory, ktoré ťa motivujú a inšpirujú.
Och, no ďakujem. Pravdupovediac sa tak úplne nevnímam, ale treba povedať, že mi robí veľkú radosť, ak mi niekto napíše, že som ho inšpirovala. Mňa inšpirujú úplne normálni ľudia – moji kamaráti, moji známi. Je ich naozaj veľmi veľa a všetci dokopy mi vytvárajú parádny vesmír plný neuveriteľných nápadov. Milujem sledovať šikovných ľudí a dobré nápady. Mám ich okolo seba naozaj neúrekom. Chvalabohu za ne.
Máš aj nejaké motto, ktorým sa v živote riadiš?
Nemám. Ale páči sa mi veta, že keby sa každý staral sám o seba, o všetkých by bolo postarané. (smiech)
V ktorej z doteraz navštívených krajín sa ti páčilo najviac a prečo?
Som neuveriteľne nadchnuteľná osoba, čiže mne sa asi páči všade a väčšina miest, kam prídem, ma uchváti. Aboslútne užasnutá som bola Lisabonom a okolím, kde sme boli s mojím manželom na svadobnej ceste. Inak milujem severské krajiny, kde som v Nórsku a Švédsku strávila dokopy dva mesiace, dokonca som sa dva roky učila po švédsky. Milujem Londýn. A akékoľvek more. Učarovalo mi aj Thajsko, kým som sa nezačala na turizmus v Ázií pozerať aj cez základné enviromentálne témy… Chcela by som navštíviť New York a ísť za bratom do Hamburgu. A znova niekedy do Barcelony. Do Moskvy sa už vrátiť nepotrebujem. Ale úplne najviac potrebujem ísť čoskoro na tú našu chatičku do lesa.
Rozmýšľala si niekedy nad životom v zahraničí? Ak áno, tak kde by to bolo?
Moja mama ma chcela stále niekam posielať, ale ja som nikdy nešla, lebo som vždy bola do niekoho zamilovaná. A to predsa neodídeš. (smiech) Áno, mohla som sa lepšie naučiť jazyky, ale zase mne je tu doma dobre. Moja práca je determinovaná práve jazykom a ja ten náš slovenský ľúbim. A pochybujem, že by som všetky svoje práce vedela takto robiť v inej krajine. Skôr ako do zahraničia by som rada aspoň čiastočne bývala niekde v domčeku v malej dedinke, či laze. Možno keď budeme veľkí.
Môj blog je o cestovaní po Slovensku. Máš obľúbené miesta aj v našej krajine?
Jednoznačne! Mojim obľúbeným miestom na tejto planéte je Podbanské. A celú cestu “hore” si užívam (ak v aute nezaspím). Milujem ten moment, kedy sa cestou dostanem za Zlaté Moravce a tam začínajú rásť kopce. Na rovinu ti poviem, že rovina ma moc neberie. Plánujeme preskúmať okolie Novej Bane. Jemne skúmame aj oblasť na východ od Štiavnických vrchov. No skúmame…privezieme sa s otvorenými ústami a motýlikmi v bruchu a čumíme. A dýchame. Nie sme turisti, čo chodia po pamiatkach. Sme kaviarensko-kempingové lenivé typy, ktoré sa radi kochajú. Len tak. V prítomnom okamihu.
Ak by si mala turistovi predstaviť našu krajinu pár vetami, na čo by si sa zamerala?
Takto: “Naša krajina ponúka nevídané prírodné i historické krásy a nevídane absurdné služby. Skĺbením týchto fascinujúcich možností zažijete niečo, čo sa vám inde nepodarí. Odporúčam užiť si to s otvoreným srdcom a veľkou dávkou humoru.” (smiech)
Kristíne ďakujem veľmi pekne za rozhovor, a ty sa nezabudni mrknúť na jej web, kde nájdeš veľa zaujímavého. 🙂
Komentáre
Author
Tak sa teším, že sa rozhovor páčil. 🙂
Super rozhovor! Máš palec hore za to… že to bolo obsažné a dočítala som do konca. A má rada slovenčinu💖 ako ja a stále ma rada deti… 😁😁😁 no tiež ako ja… aj keď padám od únavy na MD…