Aké je to byť blogerom? Aj toto som sa naučil po prvom roku blogovania

Byť blogerom na Slovensku vyzerá miestami ako niečo, čo ešte veľa ľudí nechápe alebo skôr nechce chápať. Preto sa mi nechce veriť, že je to už presne jeden rok, odkedy som si založil cestovateľský blog Nie je túra bez Štúra, a stále v tomto svete fungujem a (doslova niekedy) bojujem. A ako inak by som mal tento môj prvý rok osláviť ako článkom o tom, aké to celé je? 

Byť blogerom

Veľa ľudí si myslí, že byť blogerom je dokonalá a hlavne ľahká práca, no samozrejme to tak nie je. Dal som dokopy 11 mojich postrehov, ktoré ti ukážu ako to naozaj je a možno ti pomôžu, respektíve ťa pripravia na to, ak sa chystáš blogovať (ale tak naozaj, nie len jeden článok za mesiac), pracovať už len sám za seba, alebo si si vybral/a home office. 

• Motivácia je veľmi dôležitá tak vo všeobecnosti v živote každého z nás. Znie to síce ako klišé, ale naozaj je to tak.
• Veľakrát sa mi stáva, že ľudia len krútia hlavou nad tým, čo robím, a teda podľa nich, skôr nad tým, že nič nerobím. Už som si zvykol na to, že sa ma cudzí ľudia pýtajú na to koľko zarábam, z čoho žijem alebo či mám čo jesť. 😀 Ľudia sú zvedaví, tak aj na to sa treba pripraviť, no musím sa priznať, že mňa ešte aj po roku takáto správa či koment prekvapia. Ja sa totiž nikoho nepýtam na výplatné pásky. 😀
• Plniť si jeden malý sen za druhým je neskutočne skvelý a hlavne vzácny pocit. Aj keď som si nemyslel, že plnenie si snov bude miestami také ťažké a náročné… Ale aj tak to celé stojí za to. Priprav sa na to, že nič k tebe nepríde len tak, ak sa rozhodneš, že do toho ideš, všetko budeš mať v rukách už len ty.
• Zrazu sa totiž stalo, že som bol bez šéfa a kolegov a už som nemal na koho hundrať, nemal som sa na koho vyhovárať a tak. Na jednej strane je to veľmi oslobudzujúci pocit, no na strane druhej je to aj trošku strašidelné. Lebo v tejto fáze budeš už len ty SÁM rozhodovať o svojom živote. A to vie občas vydesiť.
• Pre prácu doma je potrebná veľká disciplína. Zo začiatku som si hľadal nejaký systém, ktorý by mi vyhovoval a vedel by som pracovať tak ako som si to predstavoval. Začal som si robiť zoznamy a plány – píšem si denný plán, týždenný či mesačný. Mám ich stále na očiach a baví ma, keď si odškrtnem, čo všetko som už stihol, a tak si viem skontrolovať aj svoju prácu a svoj výkon.
• Aj samotná cesta k cieľu je najvác. A tak sa teš aj z malých úspechov, pretože každý z nich je súčasťou tvojho cieľa. 🙂
• Ak chcem stíhať všetko to, čo treba, tak pracujem viac ako „bežný“ človek. Preto sa mi dosť často stáva, že sa mi prelýna pracovný čas s tým voľným. Odkedy pracujem z domu neviem čo je víkend a sviatky ani nehovorím. 😀 Na toto sa tiež priprav, lebo to bude aj pre teba šok. Predsa len tvoj život bude mať zrazu úplne iný režim. Ale sľúbil som si, že chcem mať minimálne jeden deň v týždni voľno, tak verím, že sa mi to aj čoskoro podarí.
• To, že pracujem doma, je super. Baví ma to pohodlie pri vykonávaní práce, nie som ničím rušený, ani kolegami, ani dianím na pracovisku. Mne open space v práci veľmi vadil a nevedel som sa dostatočne sústrediť na svoju prácu… Výhod home office je podľa mňa hneď viacero a aj ty sám či sama prídeš na tie svoje.
• Idem si za svojím snom, aj keď na mňa takmer všetci divne pozerajú, či nerozumejú, čo to vlastne robím. Boli aj dni, keď som mal pocit, že som jediný, ktorý verí v to, na čom pracujem. Toto bolo hlavne na začiatku dosť ťažké. Aj keď samozrejme chápem to, že ja som urobil celkom radikálne veci, ako výpoveď v dobre platenej práci vo Viedni, návrat na Slovensko so snom, no bez znalostí a tak.
• Nezabúdaj, že musíš byť naozaj veľmi trpezlivý/á. 
• Nech už sa chystáš robiť a makať na hocičom, nezabudni, že je hlavné, aby si si veril/a ty sám, sama. Mňa sa aj po roku babka opýtala či už mám konečne nejakú „normálnu“ prácu. A hej, pár mesiacov dozadu by mi to vadilo, teraz mi to už príde hlavne smiešne. 😀 Napriek tomu, že to vôbec nie je ľahké, tak ešte stále nemám plán B, lebo ak by som ho mal, tak by som to mohol rovno zabaliť, lebo by to znamenalo, že si neverím ani ja sám.

Príspevok, ktorý zdieľa Radkoslav Hoppey (@nie_je_tura_bez_stura), 1 Máj 2018 o 10:18 PDT

Sleduj moje štúrovanie

Sledovať moje štúrovanie po Slovensku môžeš aj na mojom Facebooku Nie je túra bez Štúra a na Instagrame @nie_je_tura_bez_stura.🙂 Pracujem na viacerých projektoch, ktoré dám už čoskoro „vonku“, a veľmi sa na to teším, tak verím, že sa budú páčiť aj tebe.

---

Tip: Prečítaj si aj moje články:

Kto je vlastne Rado z blogu Nie je túra bez Štúra?

Byť sám sebe pánom nie je len o tom, že si robím, čo chcem

---

Ďakujem

ĎAKUJEM aj tebe, že si súčasťou môjho sna, a aj Štúr ťa pozdravuje a ďakuje, že ma čítaš a sleduješ. Inak, celý máj beží súťaž Bloger roka, kde som sa prihlásil aj ja, tak budem veľmi rád aj za tvoj hlas. Hlasuje sa formou SMS, za mňa v tvare BLOGER(medzera)62 na číslo 6661. Cena jednej smsky je 50 centov a z jedného čísla môžeš hlasovať až 5krát. Dikičko. 🙂